Naposledy som v tejto sekcii pisala o tom ze som spravila jednu obrovsku chybu ,ktoru neskutocne lutujem. Bolo to pred viac ako rokom a teraz som sa rozhodla zverejnit pribeh ktory sa prave tou uz spominanou chybou zacal...ale podme od uplneho pociatku...
Cele sa to zacalo niekedy v oktobri 2007 ked ma nasa vychovna poradkyna poslala spolu s dalsimi dvoma ziakmi nasej skoly na jedno skolenie do Zazrivej. V tom obdobi som chodila s jednym chalanom o ktorom tu nejdem pisat, ale vtedy to uz medzi nami jednoducho skripalo a blizil sa koniec...no ten koniec sa blizil uz asi dva mesiace z nasho polrocneho vztahu a stale sa nie a nie rozist...Tak teda spat k tomu skoleniu:
Uprimne-nechcelo sa mi tam ist. Poznate to: "Pre Boha co tam budem JA robit?! Ved tam budu same kockate hlavy a podobne...", no povedala som si nakoniec ze sa aspon ulejem na tri dni zo skoly(bolo to trojdnove skolenie). Prisiel teda den D a ja som stala na autobusovej stanici vo Vrutkach a cakala na autobus, o ktorom som ani netusila ze v nom sedi clovek, ktory otoci moj zivot o 180°...Do Zazrivej to bola sice dlha no prijemna cesta-krasne prostredie a vidina 3 dni volna:)...Prvy den v nasom docasnom domove nebol nicim zaujimavy:ubytovali sme sa a pomaly sa udomacnovali a zoznamovali s rovesnikmi z ostatnych skol...Zaujimavy bol vecer ked sa samozrejme nikde nedalo spat pretoze kazdy sa chcel len bavit:D Ked sa nam konecne nadranom podarilo zaspat okolo pol 4 k nam do izby s obrovskym treskom vleteli asi 4 chalani(uz si presne nepamatam kolko ich bolo) s umyslom poskryvat sa v nasej izbe. Vsetci sa popchali kde sa len v nasich obmedzenych priestoroch dalo-poza skrine, popod postele a jeden...pod moju perinu ku mne do postele. Chalanov sme potme vobec nevideli a ako sa u nas zjavili tak sa aj vyparili! Neskor vyslo najavo ze chodili po izbach a spiacich nic netusiacich spoluskoliacich sa popisali centofixkami a jednemu chalanovi natlacili pastu do ucha takze z toho bol obrovsky krik a oni sa potrebovali skyt pred nasou "dozorkynou". Druhy den sme sa skolili a bla bla bla-vecery boli presa len zaujimavejsie:D...Vecer bol na jednej izbe "zur" a podaktori sa ozraliii...Ja som bola po celodennom skoleni uz statocne unavena a chcela som si na izbe zdriemnut-bola som tam sama...teda az do momentu kym sa u mna na izbe neobjavil jeden veeelmo opity chalan:D...Asi polhodinku sme kecali a bola s nim fakt sranda aj ked si z toho vobec nic nepamata-ani len mna(tymto pozdravujem Brana z MT!!!):D...v zapati ako on odisiel zjavil sa vo dverach izby dalsi chalan s otazkou ci je tu nejaky XY-uz neviem koho to hladal kedze tam ani nikto okrem mna nebol...Podstatnejsie bolo ze som vtedy uvidela chalana pri ktorom som si povedala: "WOW!"-"takto keby vyzerali vsetci chalani..."...no ale co stalo dalej?!-ono ten chlapec,ten zlaty chlapec s tym najkrajsim usmevom a krasnymi ocami sa po informacii ze tam ten XY nie je neotocil a neodisiel ale sa spytal ci moze vojst!!!...Ja v pyzame pod perinou a s fontankou na hlave som povedala ze jasneeee:D...a tak si ten chlapec prisadol a my sme sa dlllho rozpravali:)a vtedy som si opat povedala: "Boooze keby tak boli vsetci chalani ako tento..."...bol neskutocne mily, vtipny, zlaty a nehovoriac o tom ze z neho vyzarovalo nieco velmi pekneho a pritazliveho...Potom prisiel dalsi chalan a neskor aj moje spolubyvajuce a v takejto zostave sme sa tam este nejaku dobu bavili no ja by som aj tak najradsej bola zostala sama s tym chalanom, ktory sa mi predstavil ako Miso...v trosku pokrocilejsej vecernej hodine moja spolubyvajuca zahlasila ze sa ide spat a ze uz maju ist- v tom momente keby pohlad zabijal by padla na zem mrtva...:D:D...cely vecer a noc som musela nanho mysliet-bol strasne zlaty a bol uplnym opakom mojho chalana ktoreho som v tej dobe uz nemohla ani vystat,no nedokazala som sa s nim ani rozist...dalsi den-den odchodu...mrzelo ma ze uz je koniec tomuto fajn vyletu...v autobuse na ceste spat sme sedeli za Misom a ja som celu cestu hypnotizovala temeno jeho hlavy aby sa k nam otocil-nevravim ze sa s nami nerozpraval ale ja som chcela viac ja som chcela ani neviem co...aby sa otocil a spytal sa ci niekedy stretneme alebo nieco podobne...i ked vedel ze mam chalana...nespytal sa,nevypytal si ani moje cislo...ani ja jeho...ked sme sa na stanici rozisli myslela som ze ho uz nikdy neuvidim a ze je to proste koniec niecoho co ani nezacalo a ze bol proste chalan ktory bol pekny a ocarujuci a ze nanho coskoro zabudnem...OOOO aky velky omyl!!!!.....nezabudla som...po dvoch tyzdnoch som sa rozisla s tym svojim pretoze moja mysel sa uz sustredila len a len na jedneho-ineho chalana...
Pol roka...pol roka som myslela stale len na toho jedneho chalana ktoreho som vobec nepoznala ale vynaral sa v mojej mysli ako nejaky vysnivany ideal...vedela som, teda myslela som si ze ho nikdy neuvidim a ze nemam predsa sancu a ze sa z tohto stavu musim nejako dostat ze to tak nejde dalej...po asi 2 mesiacoch som ho stretla v autobuse!!!...teda on ma oslovil...v tom momente sa mi rozziaril cely svet to tu ani nemusim opisovat...pokecali sme,rozlucili sme sa,vystupila som,nadavala som si preco som si nevypytala cislo a moj stav pokracoval...
Po dalsich 4 mesiacoch za mnou do triedy v skole prisla spoluziacka co bola so mnou v Zazrivej ze ci si pamatam este toho Misa odtial?!...ze jeho spoluziak jej pisal ze by bol Miso rad keby som sa mu ozvala a ze mi posiela jeho cislo...v tom momente som myslela ze odpadnem,skoro som sa rozplakala od stastia a odpisala som si jeho cislo...napisala som mu a on mi odpisal a tak sme si zacali pisat...ani vo sne by ma nenapadlo ze by som sa mohla JA jemu zapacit a zrazu sa to stalo...
No a tak sa pomaly pomalicky uz konecne dostavam k tej mojej chybe...Miso sa chcel stretnut no ja som to nedokazala...ak to cita nejaka baba mozno to pochopi,ak chalan asi nie...-skratka malo sebavedomia a same podcenovanie...vravela som si ze ked ma uvidi na mieste sa otoci a bude si vycitat ze sa chcel stretnut,ze nanho nie som dost dobra a tak podobne...pozval ma niekam v priebehu asi mesiaca mozno dvoch osem krat a ja som sa osem krat na nieco vyhovorila...niet divu ze ho to uz prestalo bavit,ze sa na mna nasral a chcel no nechat tak...uz viete co bola moja obrovska chyba??-nechat si preklznut pomedzi prsty chalana ktoreho chcete ako nic ine na svete len koli nedostatku sebavedomia...vtedy som vedela ze som to presvihla a ako posledny pokus som mu napisala spravu a vstko sa mu snazila objasnit a odprosit ho s tym ze sa stretneme ak este bude chciet...a on chcel:)...
24.03.2008 na velkonocny pondelok sme sa stretli v meste a odvtedy sme sa zacali stretavat a chodit spolu...zozaciatku to slo velmi tazko-viete si predstavit ked ste zrazu s niekym po kom ste tuzili viac ako pol roka?!-zrazu mate v sebe akysi blok a bojite sa ze nieco pokazite a potom to kazite tym ze ste taky strnuly...:D...postupne si ma Miso svojou trpezlivostou a laskavostou absolutne ziskal a odvtedy je moj zivot naaaadherny milujem cloveka, ktorho si mozem vazit a obdivovat ho...tesim sa z kazdej chvile stravenej s nim....
Sme spolu uz viac ako rok a dovolujem si povedat ze sa lubime stale viac...nechcem a nedokazem si bez neho uz predstavit zivot a mojim jedinym momentalnym zelanim je aby sa nestalo nieco co by nam zabranila lubit sa aj nadalej...
P.S.:Misiatko milujem ta...aj ked toto asi nikdy nebudes citat:D chcem aby to bolo niekde napisane cierne na bielom aby sa na nas nezabudlo a aby si z mojich chyb zobrali ponaucenie iny ludia a teba zobrali za priklad nekonecnej tolerancie a trpezlivosti ktora "ruze prinasa"...:)
Komentáre